Kostol Sedembolestnej Panny Márie Martin-Sever

Horčičné zrnko

"Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi,
ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre,
takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky." (Mk4,31-32)

 

Späť na hlavnú stránku

 

BUDETE ČERPAŤ VODU S RADOSŤOU

            Kto kope studňu, musí tvrdo pracovať. A nemôže očakávať, že hneď narazí na vodu, aby sa z nej mohol napiť. Námaha je neodmysliteľnou súčasťou poznávania Božieho Slova. Prorok Izaiáš hovorí: „Budete čerpať vodu s radosťou z prameňov spásy“. Je povzbudzujúce predstaviť si, ako pijeme čerstvú zdravú vodu zo živého prameňa. Lenže skôr či neskôr prídeme na to, že tú vodu treba namáhavo čerpať. Čo treba čerpať,  netečie samo, je zrejme hlboko, ťažko dostupné, často skryté. Aj pri meditácii nad Božím Slovom sa treba prekopať cez vrstvu iných lákavejších ponúk, odstrániť balvany znechutenia a pohodlnosti, aj drobné prekážky typu: „teraz nie, potom, robím dosť, iní ani toľko nie, ja pri svojich povinnostiach na toto čas nemám...“
            Plodným a obšťastňujúcim meditáciám musí teda zákonite predchádzať množstvo takých, pri ktorých sa zapotíme, unavíme. Ale naproti tomu upevníme vlastnú húževnatosť, vytrvalosť, odhodlanie dôjsť do cieľa i napriek mnohým náročným prekážkam. Vidíme, že zo spásonosných prameňov netečie opojný nápoj, ktorý by nás príjemne utlmil. Je to zdravá voda, ktorá nás zbavuje najrozličnejších nánosov, ktoré nám zakrývajú pravdu o nás i o svete. Pravdu často nepríjemnú, šokujúcu, alarmujúcu.
            Pri čítaní Božieho Slova si však musíme uvedomiť, že meditácia nad ním nemá viesť k akémusi stavu falošného pokoja, kam nedolieha nič z problémov tohto sveta. Anzelm z Canterbury povedal: „Meditácia, ktorá nevedie ku konaniu, je záhaľčivým mrhaním času.“